Feels like home. ROTTERDAM
Zachvíľu to budú 3 mesiace, čo sme sa presťahovali do Holandska s cieľom zarobiť peniaze a na istý čas prežiť život v našej obľúbenej krajine. Nie je to až taká dlhá doba, no týždne idú strašne rýchlo a pred nami je ešte veľa mesiacov, kým sa vrátime domov (toto pomenovanie sa stáva veľmi univerzálnym, lebo za domov už považujem 4 miesta :P)... S jednou vecou sme však nerátali: že si na toto mesto tak rýchlo zvykneme, až sa tu začneme cítiť ako DOMA.
![]() |
| Delfshaven, Rotterdam |
Viete, aké to je, keď sa človek zaľúbi. Začiatky sú najkrajšie, ľudia sa vtedy spoznávajú, zisťujú, aký príbeh sa skrýva za ním/za ňou, všetko je také krásne, nové...A ak je to to pravé, tá krásna zamilovanosť ostáva ešte dlho. A také isté je to aj vtedy, keď sa zamilovávate do MESTA :) S tým rozdielom, že mesto nerozpráva. Necháva sa spoznať. A tak spoznávame a zamilovávame sa každý jeden deň :) A už teraz viem, že táto lovestory bude nadlho :)
Rotterdam som prvýkrát navštívila pred 4 rokmi, no videla som z neho len málo. Nejak ma neoslovil, hlavne preto, že vtedy som bola zamilovaná do Haagu, ktorý mám doteraz veľmi rada. Ale na všetko treba ten správny čas a ten prišiel s našim príchodom do NL. Vôbec sme nemali byť v Rotterdame - ale asi to tak malo byť - zakotvili sme práve v ňom. Aj keď som najprv bola vystrašená veľkým mestom, rôznymi kultúrami (ktoré som už zažila, ale nie v takom počte a prevahe), chaosom a infraštruktúrou pre cyklistov (!! :D ), predsa len som tu nebola sama a s Dejvom sme všetko zvládali together. Je to veľká vec, že to zažívame spolu a máme tu len jeden druhého, škola života a vzťahov ako vyšitá :)
![]() |
| Windmill of Delfshaven |
Po čase, keď sme sa už celkom zabývali a začínali sme s novým jobom, sme začali spoznávať mesto čoraz viac. Za ten čas sme sa už dokonale zorientovali, vieme presne kde čo je, kde sú tie krásne historické uličky, kde sú najkrajšie parky, ale aj miesta, kam chodiť netreba. Keď sme minule stáli na balkóne a pozerali sa na vysvietené mesto, uvedomili sme si, že sa tu viac necítime ako cudzinci. Že nás Rotterdam vtiahol do svojho životného kolobehu a my sme sa nechali :) A všetko je zrazu krajšie, keď sa už človek necíti ako cudzí.
Ako som už spomínala, týždne idú veľmi rýchlo - veď sme sem prišli začiatkom októbra a o 2 dni sú Vianoce!!! Čím som staršia, tým mi roky idú rýchlejšie, až si niekedy prajem, aby som to všetko mohla spomaliť alebo všetko prežiť znova, odmalička, od škôlkarskych čias, kedy som dávala lakte mojim kamošom škôlkarom a naháňala myš po triede ako 6ročná...Ale to som už zašla priďaleko do minulosti :P
V práci je to stále to isté - dopĺňame tovar do lokácií, v podstate sme ako mravce v jednom veľkom bludisku, ale je to v pohode. Častejšie nás to baví ako nebaví (rozumej keď dávame normu, sme šťastní, keď nedávame normu-neznášame celý svet :D aspoň ja som taká nerváčka, Dejv to berie viac s nadhľadom :D) Jeden týždeň vstávame ráno o piatej, aby sme si dali rannú polhodinovú rozcvičku na bajku, pracujeme od šiestej do jednej-druhej poobede. Ďalší týždeň vyspávame do desiatej, do práce ideme o 13:30 a vraciame sa okolo desiatej večer, a takto sa nám týždne striedajú a čas plynie. Už sme si na to zvykli, aj kolegovia v práci si na nás zvykli, niektorí nás poznajú aj po mene a už nás viac neberú ako tých nových, čo je pre moju psychickú pohodu veľmi dobré :D Celý december je veľa práce, lebo idú sviatky. Voľný čas trávime prechádzkami po meste, semtam si zájdeme von s kamošmi Slovákmi z práce alebo sa len tak túlame, leňošíme, pozeráme nové seriály (Winter is comiiing, prepadla som tomu neskutočne :D ) a čakáme na jar, kedy už nebude taká zima a my budeme mať po 3 mesiacoch v práci vyšší plat :D
![]() |
| ''Canal as the perfect mirror'' |
Holanďania majú vysvietené balkóny, domy a izby už pomaly od novembra, takže vianočná atmoška tu dominuje už viac než mesiac a pol, čo je pre mňa ako milovníčku svetielok raj :D Zo zatiaľ príjemného stereotypu práca-prechádzky-výlety-voľno nás vytrhla správa, že policajti zadržali nejakého týpka v mestskej časti kde bývame a našli uňho v byte samopaly, vlajku Islamského štátu, nejaké výbušné zariadenia, peniaze, veľa telefónov...Ale keďže sa mu nič nepodarilo, tak sme ok :D
Na dnes to je asi všetko, trošku som sa pri tomto blogu opustila, ale aspoň viete, ako to u nás momentálne chodí :P Najbližšie sa vám pripomenieme na budúci týždeň, v novom blogu vám opíšeme, ako strávime naše prvé spoločné Vianoce a aké sú naše plány na Silvestra. Seeya kamoši :)
/Mary
/Mary







Komentáre
Zverejnenie komentára